sobota, 29. júla 2017

Letná narodeninová súťaž s Ermenbooks!

Samej sa mi nechce veriť tomu, že blog má už skoro tri roky! 

Je to už naozaj dosť dlho odkedy som napísala prvý príspevok na Ermenbooks (nehovoriac o tom, že prvé recenzie boli naozaj strašne napísané). Mám pocit, že za ten čas som sa nezmenila iba ja, ale aj moje vyjadrovacie schopnosti, vkus na knihy a pohľad na literatúru ako takú. Vďaka tomuto malému internetovému knižnému vesmíru som sa zoznámila so skvelými ľuďmi a aj spisovateľkami, za čo som nesmierne vďačná! :) A práve preto, z vďaky za to všetko, som sa rozhodla vyhlásiť súťaž o 4 slovenské knihy. A hádajte čo- tri z nich sú aj podpísané! Nesmiem zabudnúť poďakovať všetkým autorkám- Janke Šulkovej, Vlaďke Šebovej, Ivici Ďuricovej a Viki Drgoncovej za to, že mi poskytli knižky do súťaže :)

Pravidlá súťaže:

  • Musíš mať doručovaciu adresu na území Slovenskej alebo Českej republiky. 
  • Súťaž trvá od 29.7.2017- 16.8.2017 
  • Musíš vyplniť tento FORMULÁR 
  • Výhercu kontaktujem 17.8.2017 na e-mail, ktorý zadal do formulára :) 

Výhry: 
-podpísané: Zlaté puto (recenzia
Hypersomnia (recenzia
Odvrhnutá (recenzia
-nepodpísaná: Nepriatelia Urdisu (recenzia)

piatok, 28. júla 2017

Vladimíra Šebová: Každá kniha je risk

Vladimíra Šebová sa rozhodla študovať anglický a nemecký jazyk a literatúru, ale nakoniec sa rozhodla ísť žiť do Prahy, kde býva dodnes. Dala šancu písaniu- najprv motivačným textom, neskôr fikcii. Pred mesiacom vyšiel druhý diel jej série Insomnie, Hypersomnia. 

1. Dobrý deň, v prvom rade by som sa Vám chcela poďakovať, že ste bola ochotná poskytnúť mi rozhovor. V druhom rade by som sa rada opýtala, aký je to pocit držať po roku druhé pokračovanie svojej série?
Ja ďakujem za oslovenie na rozhovor. Je to úžasný pocit! Keď som písala Insomniu, nemala som ani poňatia, aké pozitívne ohlasy sa trilógii dostanú. Či vôbec čitatelia budú mať záujem o pokračovanie... Kniha však mala skvelé odozvy a ja som nesmierne vďačná, že pokračovanie bolo medzi čitateľmi očakávané. Na Hypersomnii som pracovala dlhé mesiace, preto keď som si konečne bola vyzdvihnúť výtlačky priamo z tlače, bola som nadšením bez seba. 


 2. Každá kniha má svoj začiatok a svoj koniec, ale s udržaním a neustálym písaním jedného príbehu, teda knižnej série, je to určite ťažšie. Mali ste aj vy pochybnosti? Aký je to vlastne pocit pustiť sa do ďalšieho dielu, ktorý by mal byť ešte lepší ako ten prvý? 
Je náročné udržať latku a ešte ju i o niečo nadvihnúť. Čitatelia majú určité očakávania a ja ich nechcem sklamať, práve naopak – chcem im dodať skvelý zážitok. Pochybnosti mám vždy, myslím, že to patrí ku každej kreatívnej profesii. Ako píšem v Insomnii – každá kniha je risk. Nikdy neviete, či sa bude páčiť. Začiatky sú vždy plné nadšenia a vášne. Postupne však prichádzajú problémy a klamala by som, ak by som tvrdila, že ich pri písaní nemám tiež. Ale aj to k tomu patrí. A stojí to zato. Hlavne keď mám tak úžasných čitateľov.

3. Keď som čítala Hypersomniu, páčilo sa mi, že dej bol vsadený do jedného konkretného mesta, ktoré malo plynulý súvis so svetom insomnikov. Ako vás napadlo LA? 
To, že bude druhý diel zasadený práve do Los Angeles, som vymyslela počas písania Insomnie. Už tam nájdete zmienky o tomto meste a že tam príbeh bude smerovať. L.A. je skutočne mestom, kde je štatisticky najviac ľudí zamestnaných v kreatívnom odvetví. A kto má viac času než insomnici? Prepojenie totálnej nespavosti a úspechu v kreatívnom odvetví a v showbiznise? Proste musíme ísť do Hollywoodu.

4. Je známe, napr. zo soc. sietí, že žijete v Prahe. Ako sa vám páči česká metropola? 
Milujem Prahu. Je to krásne mesto, poskytuje mnoho možností na využitie voľného času. Mnohé pasáže z Insomnie, ktorá sa odohráva v Londýne, som písala vďaka inšpirácii z Prahy. Keď som písala Insomniu, bývala som v časti, kde boli vysoké vežiaky (teraz bývam na inom mieste). Vždy večer, keď bola tma a obyvatelia bytov rozsvietili svetlá, bolo do ich domovov vidieť ako na dlani. Postupom času som si začala všímať ich zvyky – predovšetkým kto z nich chodí spať tak neskoro ako ja. Táto skutočnosť ma inšpirovala k tomu, aby som ju vložila do Sary. 



5. Neuvažujete tretí diel vsadiť do niektorej z európskych metropol?
Tretí diel sa bude sčasti opäť odohrávať v Londýne a sčasti v Los Angeles – obe mestá v sebe ešte skrývajú záhady, ktoré treba rozlúsknuť. Príbeh zájde i do ďalších lokalít, ale konkrétne miesta zatiaľ neprezradím.

6. A keď sme už v budúcnosti, pracujete na treťom dieli? Na čo sa môžeme tešiť?
Na Bartona! Tretí diel bude vyvrcholením celej série a okrem ukončenia všetkých slučiek sa budeme zameriavať práve na jeho postavu. Dozviete sa viac, ako sa prisťahoval do Londýna, ako spoznal Noyda, Aleca, ako sa založil klub insomnikov a ako vznikol hlavný štáb... I ako sa mu po prvýkrát podarilo veď-viete-čo....:-)))) Pôjdeme viac do minulosti i do hĺbky a zároveň rozlúštime záhady, ktoré sa ťahajú celou sériou. Teším sa!

7. Živíte sa písaním alebo máte popritom iné zamestnanie a je to iba vaša záľuba?
Písanie je moja profesia, záľuba, vášeň, moja kotva. Momentálne sa zameriavam predovšetkým na písanie fikcie, popri tom však pracujem aj na ďalších projektoch, ktoré sú spojené s podnikaním, osobným rozvojom, vzťahmi, zdravím. Podnikám roky, vždy som fungovala vo viacerých projektoch a mám to tak rada. Som otvorená novým podnikateľským nápadom. Od vydania Insomnie mi píše mnoho ľudí, ktorí niečo píšu, napísali alebo chcú napísať, pýtajú sa ma nielen na samotné písanie, ale tiež na vydávanie. To ma podnietilo k projektu, ktorý práve pripravujem spolu s niekým ďalším. Tento projekt pomôže všetkým, ktorí majú vášeň pre písanie, knihy, fikciu... Ale o tom viac až neskôr.  


8. Máte nejaké zvyky pri písaní alebo píšete vždy a všade (samozrejme najlepšie v noci :))? 
Milujem hudbu. Počúvam od Lorde, cez Kodaline, The National, Greenday až po Boba Dylana. Už roky doma nemám televíziu (mám televízor, no nemám vysielanie), teda u mňa ide 24/7 spotify so všetkými možnými a nemožnými playlistami a ja len dúfam, že sa tento mix páči aj susedom :-))))) Hlavne o tretej ráno.

9. Počula som, že preklad príbehu Insomnikov je už za dverami a to rovno do češtiny a aj do angličtiny. Aké máte predstavy o úspechu knihy na zahraničnom trhu? 
Úprimne? Absolútne netuším. Na slovenskom trhu kniha dostala pozitívne ohlasy, o ktorých sa mi ani nesnívalo (nie, nemohla som si túto poznámku odpustiť :-))) A ako to bude na českom či anglickom trhu? To nechám na čitateľoch, je to len a len na nich. Vždy je to na nich.

10. Z pohľadu autora sveta insomnikov určite viete o najväčších záporoch a výhodách byť neustále bdelý. Chcela by ste byť insomničkou? 
Občas áno – hlavne keď píšem a nechcem odísť od notebooku, ale pokračovať. Lenže spánok milujem... Je to insomnická dilema.

11. Predpokladám, že podobným tempom vyjde aj tretí diel, čiže budúci rok. Chystáte sa napísať niečo ďalšie z oblasti fikcie? 
Určite áno. Už teraz mám pripravených niekoľko nápadov. Kedy vyjde tretí diel – je to ťažké odhadnúť. S dvojkou som to prepískla a precenila som sa a čitatelia na ňu potom čakali, čo ma mrzelo. Takže termín vydania zatiaľ nemám určený, no isto budem opäť pred vydaním zverejňovať prvé kapitoly. 

12. Ak by ste mali Bartonove schopnosti (alebo by ste mu boli iba nablízku), na aké miesto by ste sa najradšej teleportovala?
Niekde kde je biela pláž, tyrkysové more a horúce slnko! Bali, Karibik... Zbalím sa do hodiny! Ale myslím, že by som tak nevedela vyslovene žiť. Mám rada veľkomesto, ruch, mestský život...

13. Minulý rok sa s Vami čitatelia po celom Slovensku mali možnosť stretnúť v kníhkupectvách Pantarhei. Plánujete niečo podobné aj tento rok?
Áno, v septembri by mali začať besedy po Slovensku, presné termíny a mestá zatiaľ neviem, momentálne to moje vydavateľstvo dohaduje s kníhkupectvami.  

Vlaďke Šebovej ďakujem veľmi pekne za rozhovor, poskytnuté fotografie a zaujímavosti, ktoré ste o nej najskôr netušili: 
- medzi jej najobľúbenejších autorov patria zvučné mená ako Rowlingová, Orwell, Wilde či Carnegie... Rada číta literatúru osobného a profesného rozvoja, staršiu anglickú literatúru a modernú fikciu.  
- okrem písania a čítania zbožňuje jogu, prechádzky v prírode so psíkom, beh a plávanie. 
- je dlhoročná vegánka, neje lepok a je abstinentka. 
- jedným z jej najobľúbenejších citátov je jeden z Alice v krajine zázrakov: 


“Povedala by si mi, prosím, kadiaľ sa odtiaľto dostanem?” spýtala sa Alica.
“Záleží na tom, kam sa chceš dostať,” povedala mačka.
“To je mi jedno,” povedala Alica.
“Potom je jedno, kadiaľ pôjdeš,” povedala mačka.  

- okrem písania a podnikania sa istý čas venovala modelingu- v roku 2009 bola finalistkou súťaže krásy "Dievča rádia". 

Ak sa o autorke, plánovaných besedách a o sérii Insomnia chcete dozvedieť viac, 
navštívte oficiálnu stránku: http://insomniadiary.com/



streda, 26. júla 2017

Jana Šulková: Práca editora nespočíva len v tom, že človek sedí celý deň za stolom a číta knižky

Slovenská autorka, ktorá píše pre mladých, študuje editorstvo a podieľa sa na vzniku e-magazínu VinLit o literatúre. Jana Šulková je spisovateľka, ktorá je obklopená knihami a vidí ich z obidvoch strán- z tej čitateľskej a aj tvorivej. 

 1. Ahoj, Janka! Som veľmi rada, že s tebou opäť môžem urobiť rozhovor. Keďže si v očiach . slovenských čitateľov pomerne známa a už som ťa dvakrát spovedala o tvojich knihách a spisovateľskej kariére na blogu, rada by som trošku zmenila charakter otázok. Ak dobre viem,
práve si skončila bakalára na vysokej škole a bude z teba editorka. Aký to je pocit? 
Ahoj, v prvom rade som veľmi rada, že sa opäť stretáme pri projekte na tvojom skvelom blogu. Podľa mňa patríš k špičke slovenských blogerov, preto s tebou veľmi rada spolupracujem. Áno, v máji som absolvovala bakalárske štúdium v odbore editorstvo a vydavateľská prax. Je to skvelý pocit, pretože všetka drina, ktorú tento odbor vyžaduje, sa dočkala odmeny – diplomu a aj nejakej tej editorskej praxe. Od septembra však pokračujem na magisterskom štúdiu, takže ešte budem chvíľu študovať, ale verím, že aj naďalej pracovať v odbore. 



2. Možno poniektorí čitatelia môjho blogu uvažujú aj o editorstve. Ako by si ho opísala? Myslíš, že sa ho oplatí študovať, ak niekto miluje nadovšetko knihy a rád by sa v budúcnosti pohyboval v týchto vodách? 
Záleží od toho, čo človek od odboru očakáva a ako si predstavuje svoju budúcnosť. Ja som bakalára študovala podľa starej akreditácie, teraz je už nová, ktorá je podľa mňa ešte lepšia, ešte viac zameraná aj na marketing, nielen na jazyk a aj na online svet. Ak je však niekto spisovateľ, tento odbor môže študovať, no nemal by si na tom zakladať. Ja som išla študovať preto, že som chcela byť editorka, nielen autorka – byť teda s knihami v kontakte celý život, pracovať pre vydavateľstvo. Preto to pre mňa bola skvelá voľba. Nie je to však jednoduché a ani práca editora nespočíva len v tom, že človek sedí celý deň za stolom a číta knižky. Preto každému odporúčam pozrieť si na webovej stránke univerzity (http://www.chcembytslovencinar.ukf.sk) predmety, ktoré tento odbor prináša, a pouvažovať, či je to pre neho naozaj to pravé, vysnívané a či tomu chce venovať všetok svoj voľný čas, pretože len robiť skúšky nestačí, ak chce byť človek naozaj editor.

3. Máš už nejaké vyhliadky do budúcnosti? Alebo aspoň vysnívané vydavateľstvo, kde by si raz chcela pracovať?
Snov mám veľa a navyše ma baví každá časť editorskej práce, ale zatiaľ tomu nechávam voľný priebeh, uvidíme, kam ma vietor zaveje. Či budem niekde napevno alebo na voľnej nohe. Mám viacero predstáv, sama som zvedavá, ktorá sa zhmotní.

4. Máš pocit, že v očiach či už obyčajných smrteľníkov alebo vydavateľstiev budeš mať ako editorka niečím navrch, keďže si aj spisovateľka? Alebo ide striktne o to, aký máš vkus na knihy, korektúru a podobne?
To, že píšem, neberiem ako nejakú výhodu. To nie je editorská prax, hoci je to plus, keďže viem lepšie štylizovať, a to nielen umelecké, ale aj iné texty... Výhodou pre mňa je to, že lepšie poznám prostredie vydavateľstva, keďže som mala tú možnosť písať záverečnú prácu z tohto súdku, za čo vďačím môjmu úžasnému vydavateľtsvu Motýľ. Práca recenzentky a šéfredaktorky VinLitu mi zas prináša prehľad o aktuálnej literatúre. Mimo písania sa však snažím nadobudnúť čo možno najviac praxe aj ako editorka, lebo bez praxe sa človek nikam nedostane. Len vzdelanie už dnes nestačí. Čo sa týka redigovania textu, to je kapitola sama o sebe. Dobrý redaktor by sa mal orientovať v tom, čo robí, nemal by autorovi vnucovať svoj jazykový vkus a mal by sa snažiť z knihy vykresať to najlepšie. Je ale rozdiel v tom, či redaktor robí kompletnú redakciu alebo len jazykovú. V každom prípade treba brať ohľad na to, o aké dielo ide a komu je určené, na čo niektorí zabúdajú. Sú texty, v ktorých majú aj slang či vulgarizmy opodstatnenie.

5. Keďže sa pohybuješ v takomto knižnom a spisovateľskom prostredí, máš pocit, že mladí Slováci píšu veľa? Je možnosť, že by možno raz niekto z nich prerazil do sveta? Pretože slovenčina je ťažká a krásna, ale, bohužiaľ, nie je veľmi populárna. Je dosť veľký rozdiel v predajnosti a zásahu na knižný trh, keď knihu napíše Brit a keď Slovák... 
Toto viem posúdiť iba laicky, ale aj v súčasnosti máme viacerých autorov, ktorí sú prekladaní a sú v zahraničí úspešní. Preto by som nehádzala flintu do žita, ako sa hovorí. Verím, že príde čas, keď aj o našich autoroch bude viac počuť, no najskôr im musia dať šancu domáci čitatelia, čo vidím ako väčší problém. Mnoho Slovákov má voči domácim dielam predsudky a hodnotia ich, hoci neprečítali ani len tie základné, ako braky. Je to smutné, ale je to tak.
A čo sa týka toho, že mladí Slováci píšu veľa – myslím si, že je to tak, no neviem, či každý píše preto, lebo chce alebo že ho to baví a napĺňa. Stretla som sa už aj s tým, že človek nečíta, nepíše, ale rozhodol sa byť spisovateľ a pýtal si odo mňa rady, ale aj s tým, že sa ma mladé dievča pýtalo hneď na honorár, namiesto toho, aby sa zaujímalo o vzdelávanie sa v písaní. Motiváciu ma každý inú, či je správna, nechám na ich posúdení.


6. S akým spisovateľom alebo spisovateľkou by si sa raz chcela stretnúť a získať venovanie do knižky? Čo by si mu povedala? 
Ak by som mala vychádzať z mojich súčasných pocitov, bola by to Elena Ferrante. Tá žena ma totálne dostala a ja nechápem, ako dokáže písať tak skvelo! Som z nej paf, takže ak by sa mi mal splniť sen, bol by to kurz písania s Elenou Ferrante! J A okrem slov chvály, ktorými by som ju zasypala, by som sa snažila zistiť, či je niečo z Neapolskej ságy autobiografické, pretože pri čítaní mám ten pocit.

7. Okrem toho všetkého si aj spoluzakladateľkou projektu VinLit, do ktorého prispievam aj ja.  Ako tento projekt začal? Si prekvapená, kde sa ocitol dnes alebo nás čaká ešte veľa práce, aby sa posunul do tej méty, kde ste si to vždy predstavovali? 
Ja som vôbec rada, že popri všetkých povinnostiach, ktoré všetci máme, a nástrahách dnešnej doby VinLit funguje. Hoci ešte o nás nevedia všade, považujem tento projekt za úspešný. Už len to, že sa v ňom dokážu stretnúť ľudia z celého Slovenska a rôzneho veku a dobrovoľne ho tvoriť je pre mňa neskutočný úspech! Samozrejme, stále sa je kam posúvať, takže pracujeme na zlepšení, najmä na tom, aby bol čo najpríťažlivejší pre čitateľa. Som vďačná každému, kto ho spolu s nami tvorí, ako aj všetkým čitateľom. Veľkú podporu máme aj z UKF, z čoho sa taktiež veľmi tešíme. Počas štátnic bol VinLit súčasťou štátnicovej otázky, čo bola pre nás pocta a potvrdenie toho, že to, čo robíme, nie je zbytočné.

8. Aké máš momentálne plány do budúcnosti? 
V prvom rade byť zdravá a šťastná, milovať a byť milovaná, doštudovať, veľa pracovať, písať, tvoriť, žiť najlepšie, ako viem. Asi toľko.

9. Ako si užívaš leto? Píšeš? Čítaš? Cestuješ? Leto som si užila týždeň na výbornej dovolenke na Zakynthose, kde som bola s priateľom a kde som po dlhom, dlhočiznom čase skutočne vypla mozog a len oddychovala, nemysliac na všetku tú prácu, čo ma doma čaká. No a teraz som už späť v realite, píšem, čítam, redigujem, prosto pracujem. Ale mňa moja práca baví, takže je to v poriadku, aj keď sa netajím tým, že ešte by som si nejakú tú dovolenku rada užila a niekedy si aj zašomrem, ale to k tomu patrí. 



10. Aké sú tvoje najväčšie záľuby hneď po písaní a čítaní? Písanie a čítanie.  Okrem toho rada cestujem, aj keď zatiaľ dosť málo oproti tomu, čo by som chcela, rada chodím do prírody, ale len takej nie veľmi divokej, napríklad na kone, keďže mám fóbiu z hmyzu, rada nakupujem, čo nie je bohviečo pre peňaženku, rada pozerám filmy a počúvam hudbu. Je toho viac, no najlepšie si voľný čas užívam s priateľom.
11. Pracuješ už na novej knihe? Máme sa na čo tešiť? Jasné, na novej knihe už usilovne pracujem, aj keď nepíšem, tak o nej rozmýšľam, takže mám teraz dosť hektické obdobie. Minule som sedela v autobuse do Bratislavy a musela som vytiahnuť zápisník a začať si zapisovať, keďže notebook som v taške nemala. Je teda pravda, že človek má najlepšie nápady, keď sa mozog nesnaží.
Hoci boli moje plány spočiatku trochu iné, predsa len to bude kniha pre mládež, ktorá bude, dúfam, na svete prvá. Opäť skúšam niečo nové, čo sa rozprávača týka, takže som zvedavá, s akým ohlasom sa stretne. Viac zatiaľ neprezradím, no časom sa na internete objavia informácie o pripravovanej knižke. Čitateľov budem včas informovať.
Veľmi pekne ti ďakujem za skvelé otázky a zo srdca zdravím všetkých čitateľov tvojho blogu! J


Na záver by som sa chcela Janke poďakovať nielen za rozhovor, a fotky ale aj za niekoľko faktov, ktoré o sebe prezradila: 

- Janka má veľkú záľubu v zbieraní zápisníkov. Je jej jedno, že ich má doma 50, nezapísaných, pretože ak vidí niekde ďalší, ktorý je navyše pekný, musí ho mať :) 
- má neskutočný strach z hmyzu- je jej jedno či to je osa, čmeliak alebo včela. Aj keď to je iba mucha, tep jej vyskočí na 200 :D 
- má malý problém, rovnako ako väčšina z nás, dokopať sa k fyzickej aktivite. Momentálne dáva šancu pokojnej jóge, ktorá jej robí dobre na chrbticu. 
- Ako sama hovorí: " Mám „skvelú“ vlastnosť – myslím si, že som robot a všetko, čo si naberiem na plecia, určite stihnem. Potom mám, samozrejme, stresy, ale aj tak si nedám povedať a som aktívna na všetky strany. Často sa mi to vyplatí, asi preto ma to ešte neomrzelo. J " (klop klop) 

štvrtok, 20. júla 2017

Všetko, úplne všetko: kniha vs. film

Kniha o riskovaní všetkého pre lásku od Nicoly Yoonovej zaznamenala veľkú senzáciu v knižnom svete. Ako to však dopadlo s jej filmovým spracovaním? 


Kniha 
O písanom slove som sa vyjadrila v už staršej recenzii, kde som bola sama prekvapená aké pocity vo mne evokovalo toto dielko. Je to pomerne krátky román, kde text oblievajú aj tzv. "obrázky", pretože dvaja protagonisti si poväčšine e-mailujú, posielajú správy alebo chatujú. Práve preto sa kniha číta veľmi rýchlo a príjemne, ba čo viac, skrýva v sebe naozaj krásne citáty. Bohužiaľ, bola som nemilo prekvapená z konca. Čakala som niečo úplne iné a ešte viac šokujúcejšie. Možno to bolo preto, lebo som fanúšička otvorených alebo takých nespokojných koncov, ktoré vás prinútia rozmýšľať nad príbehom aj dlho po jeho prečítaní. Avšak to, s čím prišla autorka, mi pripadalo ako prvý nápad, čo jej zišiel na um.  Neviem, mne osobne to ako originálne zakončenie neprišlo. 



Film 
Do kina som vedela s tým, že viem o čo ide. Vlastne ani netuším prečo som bola zvedavá na film, keď ma neoslovil ani trailer a ani herci. Asi som len  mala náladu pozrieť si niečo romantické pre tínedžerov, dúfajúc, že scenár bude naozaj napísaný podľa knižnej predlohy.
A verte či nie, keď som vyšla z kinosály, bola som mierne unesená, aj keď v podstate šlo o ten istý príbeh, len inak podaný. Za tie necelé dve hodinky som si stihla obľúbiť hercov a dokonca som mala pocit, že hlavná myšlienka, ktorú chcela Yoonová vysloviť, sa do mňa pomaličky zakoreňovala. Odrazu mi dej prišiel ešte smutnejší a vážnejší, ale aj napriek tomu ružový. Dejová línia poslušne nasledovala svoju papierovú predchodkyňu, takže žiadne prekvapenia v kine nečakajte. Páčilo sa mi aj to, že hlavné úlohy dostali herci o ktorých som až tak veľa nepočula (dobre no, Amandla hrala Rue v Hunger Games, ale to je asi tak všetko) a aj napriek tomu to hrali dobre a prirodzene. Koniec bol taký istý aký som očakávala (alebo vedela) a, bohužiaľ, bola som rovnako sklamaná. 



V konečnom dôsledku som naozaj rada, že som si pozrela aj film, pretože sa mi (neublížte mi) asi páčil viac ako kniha, ale len o trošku. Mala som pocit, že na plátne som sa s Maddelininým osudom vedela viacej stotožniť a žasnúť nad tým, ako dokázala 17 rokov trčať v jednom dome. A čo by robila, keby neexistoval internet? A ako by napredoval jej život, ak by Ollyho vôbec nespoznala a ona by bola odsúdená žiť iba v interiéri? A možno by sa nikdy nedozvedela pravdu... Predpokladám, že moje pochodové myšlienky asi nechápete, ale verte, že po pozretí filmu sa budú v hlave vynárať aj vám. 


utorok, 18. júla 2017

Ivica Ďuricová: Presadiť sa na celosvetovom trhu nie je ľahké, je tu veľká konkurencia

Ivica Ďuricová je autorka, ktorú vydavatelia trinásťkrát odmietli. Nakoniec to vzala do vlastných rúk a jej kniha, Zlaté puto, dýcha v literárnom svete už skoro rok. V týchto dňoch pracuje na pokračovaní. 

Ivica Ďuricová je slovenská copywriterka a autorka kníh. Po dvoch biznisových knihách jej na jeseň 2017 vyšla prvá beletria. Študovala nemecký jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a ešte počas
školy založila vlastnú jazykovú školu, ktorú neskôr predala. Okrem písania miluje čítanie, zelený čaj, čokoládu a cestovanie. Najviac na svete jej učaroval Rím. Riadi sa heslom, že skutočná mágia vzniká vtedy, keď slová zoradíte v správnom momente do toho správneho poradia a dokážete pohnúť nielen ľuďmi, ale aj celým svetom... 

1. Dobrý deň, som veľmi rada, že bolo možné s Vami urobiť rozhovor :) Pred rokom Vám vyšla knižka, špionážna fikcia, s názvom Zlaté puto. Odvtedy sa tento príbeh ocitol v rukách mnohých čitateľov a vypočul si mnohé recenzie. Ako vnímate vydanie vašej knihy s odstupom času? Aký je to pre vás pocit držať knihu v rukách?
Ja ďakujem veľmi pekne za oslovenie :) Držať knihu fyzicky v rukách je skvelý pocit. Musím sa priznať, že občas až zabúdam na to, aká výnimočná bola táto udalosť v mojom živote. Vždy mi to ale pripomenie nová recenzia alebo hodnotenie od čitateľov. Ten pocit, vidieť svoj príbeh naozaj na papieri, a dostávať naň tak úžasnú spätnú väzbu, je na nezaplatenie.

2. Dočítala som sa, že s vydaním vašej knihy do podoby, v akej ju poznáme dnes, stojí dlhší a krvopotnejší príbeh ako by si človek mohol predstaviť. Zlaté puto totiž neuzrelo svetlo sveta obvyklým spôsobom, ale o niečo kľukatejším a trpezlivejším...
Áno, Zlaté puto sa rodilo ťažko :) Knihu som napísala ešte v roku 2013, a keďže som už mala skúsenosť s medzinárodným vydaním vo sfére biznisových kníh, dala som rukopis rovno preložiť do angličtiny. Začala som oslovovať zahraničných literárnych agentov a pokúšala sa tak nájsť si vydavateľa v anglicky hovoriacich krajinách. Tento proces však trval dlho a jeho výsledkom bolo 13 odmietnutí. Dodnes ich mám rovnaký počet ako J.K. Rowlingová pri Harrym Potterovi :-D Ku knižnému biznisu to patrí, no mňa to aj tak celkom roztrpčilo a na príbeh som zanevrela. Uložila som ho do zásuvky a pomerne dlho tam odpočíval nedotknutý. Potom som stretla spisovateľku Vlaďku Šebovú, čo je dievča v mne podobnom veku. Stali sa z nás dobré priateľky a Vlaďka do mňa neustále zabŕdala, aby som príbeh vydala. Keďže už som nechcela počuť ďalšie nie, rozhodla som sa ísť do vydania pod vlastnou značkou. To však znamenalo zabezpečiť si najskôr dopredu nemalé financie, keďže vydanie papierovej knihy sa hýbe v tisícoch Eur. A tak som sa rozhodla skúsiť crowdfunding. Ide o tzv. kolektívne financovanie, alebo laicky aj časovo obmedzený predpredaj, ktorý autorovi zabezpečí dopredu prostriedky na vydanie knihy. Kampaň sa podarila, a tak mohla kniha uzrieť svetlo sveta.

3. Živíte sa písaním alebo je to len vaša záľuba?
Už roky fungujem ako copywriter, teda tvorca reklamných textov pre klientov. Pre rôzne firmy tvorím texty na ich web stránky či tlačové materiály, vymýšľam názvy firiem a slogany, alebo školím ľudí, ako pútavo písať. Čiže áno, živím sa písaním, zatiaľ ale nie písaním kníh. Tie sú mojou veľkou vášňou a koníčkom, no zatiaľ nie živobytím. Verím ale, že jedného dňa ma budú živiť :)

4. Chceli ste byť odmalička spisovateľkou alebo ste vyštudovali niečo úplne iné a vzápätí ste sa v knihách opäť našli?
Pamätám si, že už ako malé dieťa ma fascinovali knihy. Aj keď som nevedela čítať, listovala som si v knižkách a podľa obrázkov som si vymýšľala príbehy a rozprávala ich každému, kto ma bol ochotný počúvať. Neskôr, keď ma naučili čítať, som knihy hltala a trávila hodiny v školskej knižnici. Bola som taký ten typický bifľoš :) Milovala som slohy a svoju prvú rozprávku som napísala ako 7-ročná. Čítanie a písanie ma vždy bavili zo všetkého najviac. Keď som neskôr zistila, že všetky tie príbehy tvoria ľudia, ktorých volali spisovatelia, samozrejme, že to bol hneď môj sen. Dlho však ostal iba snom, pretože okolie do mňa vtĺkalo klasické presvedčenie, že ako spisovateľka sa neuživím. Šla som teda študovať jazyky a istý čas som sa im aj venovala ako lektorka. Potom ma to stiahlo naspäť k písaniu a už som pri ňom ostala. Knihy prišli postupne ako logické vyústenie toho, že som denno-denne pracovala s textom. Veľa som písala o biznisových témach, takže moje prvé dve knihy boli práve z tohto prostredia. Beletria bol nesplnený sen, ktorý som si splnila až minulý rok so Zlatým putom.



5. Rada sa pýtam autorov, či majú nejaké rituály pri písaní, resp. kedy sa im píše najlepšie. Máte aj vy nejaké zvyky alebo píšete vždy a všade?
Zvyky nemám. Veľmi dobre sa mi píše v noci, som taká nočná sova. Všade je ticho, nikto nevolá, nepíše maily, neotravuje na Facebooku. Vtedy mám maximálny pokoj na tvorbu. Veľmi dobre sa mi píše aj v knižniciach, kde je ticho a taký akýsi magický duch kníh a príbehov. Mnoho spisovateľov píše po kaviarňach, no ja nie som ten typ. Na prácu potrebujem absolútne ticho, často neznesiem ani hudbu. Potrebujem počúvať svoju múzu a tá má veľmi tichý hlas :)

6. Počula som, že na svete je už aj anglický preklad Zlatého puta v e-formáte. Aké máte ambície?
Áno, Zlaté puto vyšlo pod anglickým názvom The Golden Bond už aj celosvetovo. Opäť som sa rozhodla pre selfpublishing a knihu vydala cez Amazon Kindle Direct Publishing platformu. Počas prvého týždňa som knihu ponúkla zadarmo a v rebríčku voľne dostupných ebookov sa na Amazone v kategórii špionážne thrillery dostala medzi 20 najsťahovanejších. To ma obrovsky potešilo a povzbudilo do ďalšej práce. Presadiť sa na celosvetovom trhu nie je ľahké, je tu veľká konkurencia. No pracujem na tom, aby sa Zlaté puto v angličtine dostalo medzi čo najväčší počet zahraničných čitateľov.

7. Pracujete na druhom dieli? Na čo sa môžeme tešiť?
Áno, pokračovanie mám rozpísané a chcela by som ho dokončiť do jesene, aby mohlo vyjsť niekedy v októbri / novembri. Uvidíme, ako všetko pôjde. Zatiaľ nechcem veľa prezrádzať, no dozvieme sa, kto Sofii poslal záhadný list a na scénu sa vráti aj obľúbený zloduch Adam. Jeho postavu si mnohí veľmi obľúbili a ja sa veľmi teším na písanie jeho interakcií s našou hlavnou dvojicou. Čitatelia sa môžu tešiť aj na nové postavy a na hlbší pohľad do toho, ako funguje digitálna špionáž a čo všetko dokáže spraviť s našimi vzťahmi.

8. Mali ste líniu príbehu (či už knihy alebo série) premyslenú od začiatku alebo sa vám postupne časom odkrývala sama?
Úplne na začiatku som mala v hlave len hlavnú postavu Sofiu. Postupne som pridala boj dvoch tajných agentov. Tam niekde som sa v príbehu zasekla, až kým mi nepomohol Edward Snowden, ktorý v roku 2013 vyšiel na svetlo sveta so svojimi šokujúcimi odhaleniami o internetovom súkromí a špehovaní. Vtedy som vedela, že toto použijem do príbehu. Ako som písala, dej sa začal sám formovať, až som prišla celkom na koniec prvej časti. Zvyšok trilógie mám dnes približne premyslený, ale ešte sa môže veľa zmeniť počas samotného písania.

9. Príbeh Sofie, Williama a Adama sa odohráva v horúcom talianskom Ríme. Prečo ste sa rozhodli vsadiť príbeh do konkrétneho mesta? Máte k nemu blízko?
Rím milujem. Je to jedno z mojich najobľúbenejších miest na svete. Mám ho pomerne dobre prechodený a cítim sa tam už ako doma. Chcela som do príbehu použiť mesto, ktoré bude ostro kontrastovať s jeho hlavnou zápletkou. Digitálna špionáž a chaos tajných klubov je v úplnom protiklade k pokojnej atmosfére tejto južanskej metropoly. A práve v tom je ten vtip. Na mieste, akým je Rím, by nikto nečakal niečo ako existenciu Veľkého brata. A predsa... ako v duchu hesla pod lampou býva najväčšia tma.



10. Bude aj druhý diel vsadený do konkrétneho iného mesta či opäť do Ríma?
Časť deja sa opäť odohrá v Ríme. Sofia tu potrebuje navštíviť dve dôležité miesta, ktoré jej pomôžu pochopiť jej Dar. Myslím, že knihomoli budú z týchto zastávok nadšení :)
Potom sa presunieme do ďalšieho mesta, ktoré mi je srdcu blízke a môžem prezradiť, že je to tiež európska metropola.

11. Keďže ide o špionážny príbeh, veľkú úlohu v ňom zohráva technológia, dáta a počítače. Ako vnímate dnešnú internetovú dobu, kde dokážete vždy všetko nájsť alebo si niečo vygoogliť? Myslíte si, že internet je nebezpečné miesto?
To, že dokážeme na internete toho veľa nájsť a že nás spája, je jeho dobrá stránka. Táto minca má ale aj svoju odvrátenú tvár. Všetko, čo vyhľadávate, lajkujete, sledujete, komentujete a postujete, sa zhromažďuje na rôznych serveroch po celom svete. Všetky tieto informácie a ich nespočetné kópie sú uskladňované, analyzované a vyhodnocované. Často za účelom skvalitňovania služieb, no bohužiaľ, sú aj zneužívané. Presne to odhalil whistleblower Edward Snowden, ktorý pracoval pre americké tajné služby. Dnes už celosvetové sledovanie nie je žiadna konšpirácia, ale potvrdený fakt. To, že všetci máme digitálnu stopu plnú citlivých informácií, ktorá je niekde uložená a majú na ňu dosah nielen technologickí roboti, ale aj živí ľudia, je nebezpečné. Ľudský faktor totiž môže zlyhať. Nechcem tým povedať, že teraz máme všetci žiť v jaskyni a už nikdy sa nedotknúť počítača ani mobilu, no mali by sme byť opatrnejší v tom, čo všetko riešime v digitálnom priestore. Už aj na Slovensku máme prípady toho, ako sa zázračne zrazu na verejnosti objavili súkromné Facebookové konverzácie politikov napr. s milenkami. Ak teda niekto veľmi chce, k citlivým digitálnym informáciám sa dostane, a potom vám môže ublížiť. Aj o tomto píšem v Zlatom pute.  

Autorke ďakujem veľmi pekne za poskytnutie rozhovoru :) 
Moju recenziu na Zlaté puto si môžete prečítať TU.

nedeľa, 16. júla 2017

Tínedžeri, ktorí písali - 2. časť

Síce sa hovorí, že na spisovateľské remeslo musíte mať čo-to odžité, aby ste vedeli písať uveriteľne aj o tažkých témach akými sú láska, život či utrpenie, no boli aj takí, ktorí písali v mladom veku. Dokonca neboli ani dospelí. A verte či nie, ich knihy sa čítali. A prekladali. 

5. Estelle Maskame 
Je dvadsaťročná Škótka, ktorá má už na konte jednu celú trojdielnu sériu DIMILY (Did I Mention I Love You?) a tento mesiac jej vyšla nová kniha Dare To Fall. Trilógiu o ktorej som sa zmienila vyššie, začala písať ako trinásťročná na Wattpad a dokončila ju o tri roky neskôr. Estelle sa rozhodla nechať školu a preto dnes pracuje ako spisovateľka na voľnej nohe. Síce pre nás jej meno možno nie je známe, ale prvý diel série DIMILY vyšiel už aj v češtine a mimo toho je preložený aj do iných jazykov akými sú francúzština, španielčina, nemčina či fínština.   



6. Christopher Paolini 
Myslím si, že Paoliniho nie je potrebné predstavovať, pretože jeho séria Odkaz dračích jazdcov urobila veľkú dieru do literárneho sveta. Prvý diel, Eragon, vyšiel v Amerike v roku 2002 vo vydavateľstve, ktoré vlastnila jeho rodina. Vtedy mal Christopher iba 18 rokov. Počas propagácie Eragona sa činil naozaj dosť- navštívil cez 135 škôl a knižníc, kde robil reklamu svojej knihe a usiloval sa o to, aby ľudí zaujal a presvedčil ich o jej kúpe. Jedným z jeho poslucháčov bol nevlastný syn novinára a spisovateľa, Carla Hiaasena. Ten o knihe povedal svojmu vydavateľovi, ktorého príbeh zaujal a ponúkol Christopherovi zmluvu na vydanie celej série vrátane jednotky. Vďaka tomu Eragon vyšiel v roku 2003 ešte raz a keďže mal lepšiu reklamu, onedlho sa knižka vyšvihla na popredné priečky New York Times Bestsellers. Dnes je zo série tetralógia, aj keď autor sa vyjadril, že je možné, že pribudne aj piata časť. Minulý rok navštívil Prahu v rámci Humbooku, literárneho festivalu YA literatúry. 
malý funfact: ilustrácie, ktoré nájdete knihe nakreslila Christopherova sestra. 

Takto Paolini propagoval svoju knihu vydanú v rodinnom vydavateľstve v knižniciach a školách

Paolini dnes


7. Sarah J. Maas 
Niektorí jej hovoria, že je bohyňa fantasy literatúry a iní, že je niečo viac ako len to. Každopádne Sarah začínala tak isto ako všetci ostatní- sadla si za počítač a písala. Konkrétne to bolo vtedy, keď mala iba 16 rokov. Niekoľko napísaných kapitol jej prvej knihy, Trón zo skla, publikovala na sieti podobnej dnešnému Wattpadu. Po čase však všetko stiahla, pretože sa rozhodla knihu vydať. Ako 22-ročná knihu dopísala a svoj rukopis zaslala do niekoľkých vydavateľstiev. Trvalo rok, dokým sa jej ozvalo Bloomsbury. Dnes je jej prvá séria takmer dokončená a užíva si úspech po celom svete. Okrem nej Sarah rozpracovala aj inú, Na dvore z tŕňov a ruží. Obidve série slovenským čitateľom priniesol Slovart aj s kvalitným prekladom. A v roku 2015 svet obletela informácia, že boli kúpené práva na sfilmovanie Trónu, ide však o seriál. 


Druhá časť "Tínedžerov, ktorí písali" je síce o niečo kratšia, ale pevne verím, že tiež zaujímavá. Máte radi týchto autorov? Čítali ste od nich niečo? A dozvedeli ste sa niečo nové? Budem vďačná za každý komentár :)

streda, 5. júla 2017

Hypersomnia

Čo ak by zaspal celý svet? 

Autor: Vladimíra Šebová                                                                         
Počet strán: 473 
Žáner: sci-fi 
Vydavateľstvo: Citadella 
Rok: 2017 

Pôvodná anotácia: 
Počas dvadsiatich piatich rokov bez spánku ma len tak niečo nevystrašilo. Vyraďovala som alarmy, prestrkovala som sa cez pootvorené okná, rozdýchavala som tie najkritickejšie recenzie svojich kníh pre deti.
Potom sa to stalo. Tisícky kilometrov od všetkých problémov, ktoré som nechala v Londýne. Niečo sa zmenilo... Stratila som to, po čom som nikdy netúžila a čo ma celý život ťahalo ku dnu. A ja urobím všetko pre to, aby som insomniu získala späť. Nielen kvôli sebe alebo kvôli Bartonovi, ale aj preto, aby som ochránila celý svet.
V druhej časti trilógie Insomnia sa Sara vracia do života, ktorý v Londýne zanechala. Jej kariéra je zničená, brat Ben plánuje vlastnú budúcnosť a do klubu insomnikov viac nemôže vstúpiť. Keď si uvedomí, že v stávke je nielen jej vzťah s Bartonom, ale aj bezpečnosť celého sveta, stojí pred ťažkou úlohou. Musí požiadať o pomoc toho, ktorý tu pre ňu celý život nebol, a rozhodnúť sa, či chce zostať v upršanom Londýne alebo v slnečnom Los Angeles.
2. časť sci-fi trilógie Insomnia pre mladých dospelých. 

Moje hodnotenie: 
Nestáva sa často, že pokračovanie predbehne v mojich očiach prvý diel. Mala som predstavu, že príbeh Sary bude plynule pokračovať hopkajúc na rovnakej latke, lenže to som sa parádne mýlila. Autorka totižto úroveň príbehu posunula o ďalší level vyššie a navyše sa aj poriadne rozpísala. Je síce pravda, že sme na Hypersomniu čakali dosť dlho, ale musím povedať, že to stálo za to. 

Zabudnite na upršaný Londýn. Predstavte si Los Angeles, horúce slniečko a nealkoholické mojitko. Tak sa začína druhý diel príbehu Sary, ktorý je výsledkom poprepletaných nitiek opradených tajomstvami a novými výraznými postavami. Už po prvých stranách mi bolo jasné, že v tejto knihe sa nebude riešiť jedna zápletka. Spod povrchu vykuklo už na začiatku niekoľko otázok, na ktoré bude chcieť čitateľ hneď aj odpovede. Veď práve preto sa Šebová rozpísala takmer na 500 strán.
 

Atmosféra druhého dielu Insomnie sa od toho prvého nelíši iba počasím, ale viacerými faktormi: hĺbavejšou prepracovanosťou, rýchlejšou dynamikou deja a predstavením nových postáv na scéne. Tentokrát sa Sara spozná s tajomnými a tak trochu šialenými Američanmi, o ktorých si budete myslieť, že ich máte prekuknutých, no s určitosťou vám môžem povedať, že do konca o nich nebudete vedieť vôbec nič. Keďže sa Sara z osobných dôvodov na istý čas usídli v LA a Barton zostane v Európe, bude práve s nimi tráviť väčšinu času. Pričom nebezpečenstvo a pravidlá insomnického života sa neustále posúvajú... 

Popravde neviem či sa to zdalo iba mne, ale každou kapitolou som mala pocit, že hlavná postava, Sara, sa čím ďalej tým viac kryštalizuje a ja ju mám možnosť spoznať ešte viac. V tomto dieli však otázky smerujúce na čitateľa nenájdete... Barton, verné zlatíčko, zostane taký aký je. A to mi možno trošku... vadilo. Chcem tým povedať, že ho mám naozaj rada, ale približne v polovici knihy som si uvedomila, že v mojich očiach vystupuje ako monotónna postava bez výraznejšieho progresu. Uvítala by som viac scén s Bartonom a so Sarou, ako sa rozvíja ich vzťah, čo dôverné si prezrádzajú pri rozhovoroch pod nočnou oblohou atď. Nové postavy, ale aj staro-nové, boli naozaj veľmi dobre premyslené. Niektoré postavy boli tajuplné a dychberúce, iné pohodovejšie a vtipnejšie (dodnes sa smejem na bravúrne napísaných kapitolách 38 a 39).  

Z môjho pohľadu bola najväčšou slabinou Insomnie, prvého dielu, gramatika. Čitateľský zážitok mi stále narúšali hrubky, čechizmy, až príliš slangové slová... V Hypersomnii sa niečoho takého nedočkáte. V texte som nenašla po formálnej stránke takmer žiadne chyby a keď už, tak iba minimálne. Dialógy boli uveriteľné, reč bola živá a pestrá, neskutočne dobre sa to čítalo. Navyše som v knihe našla mnoho krásnych myšlienok, citátov a detailov, ktoré neustále rozvetvovali premyslený svet. Od knihy som sa nedokázala odtrhnúť, celý čas som myslela len na Saru a svet insomnikov a práve preto som za jeden deň dokázala prečítať takmer tristo strán naraz. Dokonca som až mala pocit, že túto knihu písala autorka s niekým, pretože ten progres bol naozaj veľký. Koniec koncov som neskutočne rada, že som si knižku prečítala a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvo insomnikov, pretože autorka latku posúva vyššie a vyššie... 

Za recenzný výtlačok ďakujem samotnej autorke :)